Život Prešova
online
online
Vyniesli rozsudok v kauze zločineckej skupiny piešťanských piťovcov
04.12.2015 Bratislava
Bratislava 4. decembra (TASR) – Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku dnes vyvrcholil proces so zločineckou skupinou tzv. piešťanských piťovcov. Senát pod vedením Jána Hrubalu vo výsledku podstatne zmiernil záverečný návrh prokuratúry.
Z celkovo 16 obžalovaných členov a podporovateľov gangu odsúdil 13. Zvyšných troch oslobodil, medzi nimi i hlavného obžalovaného Miroslava A. Senát uložil tresty, ktoré sú oveľa miernejšie, ako žiadal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
Prokurátor pre väčšinu obžalovaných žiadal tresty odňatia slobody so spodnou hranicou trestu 20 rokov. „Súdu to pripadalo nielen absurdné, ale aj nespravodlivé,“ zhodnotil takýto návrh Hrubala.
Senát si podľa jeho slov váži policajtov a prokurátorov, ktorí pracujú na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. „V tomto prípade však bola istá premotivovanosť v usvedčovaní páchateľov,“ skonštatoval.
Zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny súd uznal vinných iba Ľuboša F., Matúša Š. a Pavla V. Prvého z trojice odsúdil na trest odňatia slobody vo výške 15 rokov, zvyšných dvoch na 8-ročné väzenie. Všetkým trom súd vymeral trest prepadnutia majetku.
Pezinský súd odsúdil aj Tomáša K., Milana K., Pavla B., Marcela B., Michala B., Dušana O., Marcela D., Jaroslava Č., Andreja B. a Romana D. Medzi zločinmi, ktorých sa mali dopustiť, je vydieranie, lúpež, poisťovací podvod, zločin porušovania domovej slobody a poškodzovania cudzej veci.
Za ich spáchanie im boli uložené nepodmienečné tresty vo výške od necelých dvoch až do takmer štyri a pol roka. Jaroslav Č. a Andrej B. vyviazli s podmienkou a u Marcela D. súd dokonca upustil od uloženia trestu. Okrem Miroslava A. bol oslobodený aj Mário H. a Roman Č.
Medzi odsúdenými je i bývalý šéf piešťanskej kriminálky a istý čas aj pracovník Úradu boja proti organizovanej kriminalite v Bratislave Milan K. Za spáchanie zločinu prijímania úplatku a zločinu zneužívania právomocí verejného činiteľa by si mal odsedieť podľa názoru ŠTS štyri a pol roka.
Tresty väčšinou nie sú právoplatné. Voči niektorým sa odvolal rovno v pojednávacej miestnosti prokurátor aj obžalovaní. O kauze tak bude ešte rozhodovať odvolací Najvyšší súd SR. Viacerí z obžalovaných priamo na pojednávaní požiadali o prepustenie z väzby.
„To sú paradoxy súčasného trestného zákona a trestného poriadku, ktoré, žiaľ, ešte neboli odstránené,“ reagoval obhajca Ľuboša F. na skutočnosť, že jeho klient bol odsúdený na 15-ročný trest, aj keď nespáchal žiaden skutok, len je členom zločineckej skupiny. Ľuboš F. bol odsúdený aj z trestného činu podielnictva.
Dnešné pojednávanie sa pre zvýšený počet obžalovaných uskutočnilo v budove Justičnej akadémie. Zúčastnilo sa na ňom 13 obžalovaných, z toho piatich priviezli v putách kukláči z väzby. Traja obžalovaní sa na vynesení rozsudku nezúčastnili. Samotný výrok rozsudku predseda senátu vynášal viac ako hodinu, ďalšiu viac ako hodinu ho stručne odôvodňoval.
Hrubala v skonštatoval, že Ľuboš F., Matúš Š. a Pavol V. sa postupne začlenili do už existujúcej štruktúry spoločenstva páchajúceho rôznorodú trestnú činnosť predovšetkým na území Bratislavy pod označením piťovci. Zvyšky tohto spoločenstva pôsobili v okolí Piešťan, pričom sa zaoberali najmä vymáhaním nelegálnych pohľadávok.
Ľuboš F. bol jedným z bossov skupiny piťovcov, jeho zástupcom pre oblasť Piešťan bol Robert Bílý, ktorý po dohode s prokurátorom prijal trest osem rokov odňatia slobody nepodmienečne a trest prepadnutia majetku. Pravou rukou Bíleho mal byť Matúš Š., ktorý riadil najnižšie skupiny takzvaných vykonávateľov – vojakov, okrem iného aj Pavla V.
K zmierneniu prokurátorom navrhovaných trestov prispel najmä fakt, že mnohých obžalovaných z trestnej činnosti usvedčovala len výpoveď Bíleho. Hrubala zdôraznil, že výpovede takzvaných kajúcnikov musia byť vždy podporené aj ďalšími dôkazmi.
Obžaloba mužov vinila z 18 rôznych trestných skutkov, najmä zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ako aj z obzvlášť závažných zločinov vydierania, pri ktorých došlo tiež k ublíženiu na zdraví a lúpeži.
Skutky mali páchať od roku 2006, najviac z nich však bolo v rokoch 2009 až 2012. Násilným spôsobom a pod hrozbou vyhrážok vymáhali zaplatenie faktúr a výpalného, na krku majú aj útoky na osobné motorové vozidlá a rodinný dom. Operovali na území západnej časti Slovenska a presnejšie ich označujú "piťovci 2".
Z celkovo 16 obžalovaných členov a podporovateľov gangu odsúdil 13. Zvyšných troch oslobodil, medzi nimi i hlavného obžalovaného Miroslava A. Senát uložil tresty, ktoré sú oveľa miernejšie, ako žiadal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
Prokurátor pre väčšinu obžalovaných žiadal tresty odňatia slobody so spodnou hranicou trestu 20 rokov. „Súdu to pripadalo nielen absurdné, ale aj nespravodlivé,“ zhodnotil takýto návrh Hrubala.
Senát si podľa jeho slov váži policajtov a prokurátorov, ktorí pracujú na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. „V tomto prípade však bola istá premotivovanosť v usvedčovaní páchateľov,“ skonštatoval.
Zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny súd uznal vinných iba Ľuboša F., Matúša Š. a Pavla V. Prvého z trojice odsúdil na trest odňatia slobody vo výške 15 rokov, zvyšných dvoch na 8-ročné väzenie. Všetkým trom súd vymeral trest prepadnutia majetku.
Pezinský súd odsúdil aj Tomáša K., Milana K., Pavla B., Marcela B., Michala B., Dušana O., Marcela D., Jaroslava Č., Andreja B. a Romana D. Medzi zločinmi, ktorých sa mali dopustiť, je vydieranie, lúpež, poisťovací podvod, zločin porušovania domovej slobody a poškodzovania cudzej veci.
Za ich spáchanie im boli uložené nepodmienečné tresty vo výške od necelých dvoch až do takmer štyri a pol roka. Jaroslav Č. a Andrej B. vyviazli s podmienkou a u Marcela D. súd dokonca upustil od uloženia trestu. Okrem Miroslava A. bol oslobodený aj Mário H. a Roman Č.
Medzi odsúdenými je i bývalý šéf piešťanskej kriminálky a istý čas aj pracovník Úradu boja proti organizovanej kriminalite v Bratislave Milan K. Za spáchanie zločinu prijímania úplatku a zločinu zneužívania právomocí verejného činiteľa by si mal odsedieť podľa názoru ŠTS štyri a pol roka.
Tresty väčšinou nie sú právoplatné. Voči niektorým sa odvolal rovno v pojednávacej miestnosti prokurátor aj obžalovaní. O kauze tak bude ešte rozhodovať odvolací Najvyšší súd SR. Viacerí z obžalovaných priamo na pojednávaní požiadali o prepustenie z väzby.
„To sú paradoxy súčasného trestného zákona a trestného poriadku, ktoré, žiaľ, ešte neboli odstránené,“ reagoval obhajca Ľuboša F. na skutočnosť, že jeho klient bol odsúdený na 15-ročný trest, aj keď nespáchal žiaden skutok, len je členom zločineckej skupiny. Ľuboš F. bol odsúdený aj z trestného činu podielnictva.
Dnešné pojednávanie sa pre zvýšený počet obžalovaných uskutočnilo v budove Justičnej akadémie. Zúčastnilo sa na ňom 13 obžalovaných, z toho piatich priviezli v putách kukláči z väzby. Traja obžalovaní sa na vynesení rozsudku nezúčastnili. Samotný výrok rozsudku predseda senátu vynášal viac ako hodinu, ďalšiu viac ako hodinu ho stručne odôvodňoval.
Hrubala v skonštatoval, že Ľuboš F., Matúš Š. a Pavol V. sa postupne začlenili do už existujúcej štruktúry spoločenstva páchajúceho rôznorodú trestnú činnosť predovšetkým na území Bratislavy pod označením piťovci. Zvyšky tohto spoločenstva pôsobili v okolí Piešťan, pričom sa zaoberali najmä vymáhaním nelegálnych pohľadávok.
Ľuboš F. bol jedným z bossov skupiny piťovcov, jeho zástupcom pre oblasť Piešťan bol Robert Bílý, ktorý po dohode s prokurátorom prijal trest osem rokov odňatia slobody nepodmienečne a trest prepadnutia majetku. Pravou rukou Bíleho mal byť Matúš Š., ktorý riadil najnižšie skupiny takzvaných vykonávateľov – vojakov, okrem iného aj Pavla V.
K zmierneniu prokurátorom navrhovaných trestov prispel najmä fakt, že mnohých obžalovaných z trestnej činnosti usvedčovala len výpoveď Bíleho. Hrubala zdôraznil, že výpovede takzvaných kajúcnikov musia byť vždy podporené aj ďalšími dôkazmi.
Obžaloba mužov vinila z 18 rôznych trestných skutkov, najmä zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ako aj z obzvlášť závažných zločinov vydierania, pri ktorých došlo tiež k ublíženiu na zdraví a lúpeži.
Skutky mali páchať od roku 2006, najviac z nich však bolo v rokoch 2009 až 2012. Násilným spôsobom a pod hrozbou vyhrážok vymáhali zaplatenie faktúr a výpalného, na krku majú aj útoky na osobné motorové vozidlá a rodinný dom. Operovali na území západnej časti Slovenska a presnejšie ich označujú "piťovci 2".
0
www.ZIVOTPO.sk
